GRÉCKOKATOLÍCKA FARNOSŤ NARODENIA PRESVÄTEJ BOHORODIČKY
Katolícka cirkev byzantského obradu kráča stáročiami dejín a nesie v sebe hĺbku a veľkosť Zakladateľa i tých velikánov Východu, ktorí sa snažili pochopiť jeho učenie a odovzdávali ho neporušené ďalším generáciám. Tá malá hŕstka veriacich je dôkazom toho, že miazgou, ktorá oživuje tento organizmus, je sila Svätého Ducha a ubezpečením pre budúcnosť sú Kristove slová: Neboj sa, maličké stádo....
Podľa archívnych materiálov po vybudovaní obydlí a roľníckych hospodárstiev si novoosídlenci v obci postavili aj chrám, najneskôr koncom 13. storočia. Miklušovská farnosť jestvovala aj v 15. - 16. storočí.
Chrám Narodenia Panny Márie bol v 17. storočí zaklenutý v lodi a v roku 1812 doplnený klasicistickou vežou. V roku 1889 vyhorel a bol opravený, ďalšie zásadné opravy sa konali v rokoch 1924, 1945 - 1949 a 2000. Jedná sa o jednoloďovú stavbu s presbytériom, ktoré má štvorcový pôdorys, zaklenutý gotickou rebrovou krížovou klenbou so svorníkom v strede kríženia. Loď chrámu je zaklenutá troma poľami neskororenesančenej krížovej klenby. V múroch kostola sa nachádzajú tri druhy kameňa a to soľný kameň, pieskovec a vo veľkom množstve sa tu vyskytuje vápencový kameň. Z pôvodného chrámu sa dodnes zachovala svätyňa, ktorá vykazuje všetky znaky rannogotickej stavby, a steny lode. Súčasťou inventára chrámu je cenná románska kamenná krstiteľnica z 13. storočia, evanjeliár z roku 1690 tlačený vo Ľvove a antimenzion z rokov 1718 - 1730. Pri prípravných rekonštrukčných prácach v marci 2000 objavili pracovníci Pamiatkového ústavu v Prešove v podkroví na severnej stene chrámu pôvodné maľby, ktoré ho kedysi zdobili. Pochádzajú najneskôr zo 14. storočia.
Ikonostas sa rozpadol, takže po oprave sa už do chrámu nedal, zostali z neho však obrazy Posledná večera, Narodenie a Krst Krista, Bohorodička s dieťatkom a Kristus učiteľ. V predsieni chrámu sa urobila lurdska jaskyňa a bol namaľovaný obraz nad klenbou „Kristus v Getsemanskej záhrade“. Chrám bol požehnaný na sviatok Narodenia Presvätej Bohorodičky. Požehnanie vykonal prešovský dekan Gabriel Staurovský, Ján Smolnický a rím. kat. duchovný zo Sedlíc Anton Maicher.
Celková reštaurácia chrámu sa začala 20. marca 2000. Reštaurácia bola zrealizovaná podľa zámerov pracovníkov Ústavu pamiatkovej starostlivosti Bratislava - Regionálneho strediska Prešov a stavebno - liturgickej komisie Gréckokatolíckeho biskupského úradu v Prešove.
Vo farnosti sa zachovali matriky od roku 1785. Najstaršia matrika narodených a sobášených obsahuje údaje do roku 1885, matriky zomrelých do roku 1856. Sú písané latinsky a maďarsky. Rozmery matričných kníh sú 24 x 39cm a obsahujú 476 strán. Sú uložené v Štátnom oblastnom archíve v Prešove - Nižnej Šebastovej. Druhopis matrík u narodených a sobášených sú od roku 1861 do roku 1895, u zomrelých od roku 1866 do roku 1895.
Písané sú latinsky a maďarsky, bez väzby, s rozmermi 31,5 x 47cm a obsahujú 635 strán.
Na fare sa nachádzajú ďalšie tri matriky. Najstaršia, matrika pokrstených, je písaná od roku 1898 do roku 1966 v maďarčine, ruštine a slovenčine. Ďalšia matrika - zomrelých je písaná od roku 1913 do roku 1964, rovnako ako predchádzajúca v maďarčine, ruštine a slovenčine. Posledná matričná kniha obsahuje údaje o pokrstených od roku 1966, sobášených od roku 1965 a zomrelých tiež od roku 1965. Táto kniha, ktorá sa používa až dodnes je písaná výlučne slovensky.
NÁBOŽENSKÝ A CIRKEVNÝ ŽIVOT
Dňa 11. augusta 1946 boli v obci primície o. Alexandra Schudicha, pri ktorých spieval domáci dievčenský zbor. Aj v roku 1969 je farnosť naďalej administrovaná z Klenova.
V roku 1970 je postavený nový kríž, ktorého výstavbu financoval Ján Semančík, rodák z Ružína. V tomto roku sa ku Miklušovskej farnosti opäť pripojila aj filiálka Suchá Dolina, ktorá od roku 1964 bola pridelená pravoslávnou cirkvou ku farnosti Ľubovec.
V roku 1995 pán Michal Fedor spolu s manželkou Alžbetou rod. Radačiovou postavil drevený kríž na začiatku dediny - vľavo zo smeru od Sedlíc. Postavený je na vyvýšenine, nad cestou, na okraji Krajňákovej lúky. Umučenie na kríži je bronzové. Bol posvätený 21. mája 1995.
Pán Štefan Varga, pochádzajúci z Rolovej Huty, dal postaviť na cintoríne v Rolovej Hute malú kaplnku lurdskej Panny Márie na pamiatku svojich rodičov, ktorí sú pochovaní na tomto cintoríne. V nedeľu 28.7.1996 kaplnku posvätili duchovní otcovia: František Fedor z farnosti Miklušovce a Vendelín Pleva z rím. kat. farnosti Margecany, za účasti veriacich obidvoch katolíckych obradov. Po mnohých rokoch na tomto mieste zazneli krásne gréckokatolícke spevy a modlitby zásluhou hlavne dievčenského zboru sv. Juraja. Rolová Huta vtedy ešte (pred zriadením košického apoštolského exarchátu) cirkevne patrila do farnosti Miklušovce.V septembri 15. 9. 1996 bol založený spolok sv. ruženca.
V auguste 1998 farský úrad začína vydávať „Informačný list“, ktorý sa neskôr premenoval na „Farský list“ a vychádza raz mesačne až dodnes.
Kostol v obci pred rekonštrukciou...
Náboženský život vo farnosti je determinovaný mnohými okolnosťami súčasnej doby. Napriek tomu časť mládeže, ktorá chce vo svojom živote stavať na skutočných hodnotách sa aktívne zapája do života vo farnosti v zbore sv. Juraja. Organizujú sa spoločné posedenia pri vatre a výlety do prírody alebo púte. V októbri sa do ružencových pobožností zapájajú už aj ženy - matky. K miklušovskej mládeži sa pri rôznych príležitostiach a akciách pripájajú aj mladí zo Suchej Doliny, ktorí sa tiež aktívne zapájajú do slávenia bohoslužieb vo farskom chráme, ale ktorí si zároveň vytvorili aj svoj domáci zbor. Každé liturgické obdobie je čímsi svojské a nenapodobyteľné. Na Vianoce sa konajú koledy po obci, jeden deň dievčatá a ženy, druhý deň mladí muži. V chráme je detská a mládežnícka akadémia. Na prelome rokov celonočná adorácia. V pôstnom období sa v stredu a piatok slúži Služba vopred posvätených darov.
Počiatky dievčenského speváckeho zboru sv. Juraja siahajú do obdobia rokov 1994 - 1995. Osobitnej pozornosti a záujmu sa mládeži dostávalo predovšetkým zo strany Juraja Tomáša. Pre svoje nadšenie a snahu rozvíjať duchovný život prostredníctvom spevu, a tiež pre svoju trpezlivosť, stal sa veľmi obľúbeným a získal si srdcia dievčat. Medzičasom sa niektoré dievčatá, začali venovať hre na gitaru.
Keď farnosť v auguste roku 1995 opäť dostala svojho správcu v osobe otca Františka Fedora, vo vedení zboru došlo k zásadným zmenám. Prevzala ho a dodnes aj vedie Lýdia Hudáková. Tu kdesi sa začala črtať dnešná podoba zboru, ktorý má v súčasnosti jedenásť členov. Po príchode terajšieho správcu farnosti otca Marka Pribulu sa postupne začalo s nacvičovaním staroslovienských bohoslužobných textov.
